Přejít k hlavnímu obsahu
Z festivalu Sharpe 2021 | Foto: Ondrej Irša
Z festivalu Sharpe 2021 | Foto: Ondrej Irša
Radovan Vrška - Út, 11.01.2022 - 08:00

Zásadné udalosti na slovenskej hudobnej scéne v roku 2021

Pozrime sa na druhý rok pandémie z pohľadu diania na slovenskej hudobnej scéne. Najskôr vyberiem niekoľko zaujímavých hudobných albumov. Niektoré vznikli ako odpoveď na aktuálne veci, iné sú únikom od reality, napríklad ku našim folklórnym koreňom. V druhej polovici prehľadu sa pokúsim pripomenúť niektoré zásadné udalosti. Samozrejme nie je možné písať o všetkom a je to môj osobný pohľad. Dôležité však bolo, že aj v čase lockdownov, odstupov, rúšok a rozdeľovania spoločnosti na dva tábory nás hudba dokáže spojiť bez ohľadu na názory. Bol to rok vzájomnej podpory, či už v podobe workshopov a webinárov, alebo spolupráce na spoločných albumoch. 

1. Zuzana Mikulcová – Fúzie (Keď hudba spája)

Nie je to kompletný album, ale vzhľadom na formát EP s piatimi skladbami to má dostatočnú výpovednú hodnotu. Fúzie sú o spájaní a spoločnom obohacovaní sa viacerých umelcov. V prípade menej známeho hudobníka je spojenie s tým známejším prínosné nielen po stránke získavania skúseností, ale aj z hľadiska rozšírenia fanúšikovskej základne. Ale aj tí skúsení a ostrieľaní umelci ako Peter Lipa alebo Dan Bárta týmto spôsobom získajú mladých fanúšikov. Upřímně řečeno Slovákům jejich popové počiny v dobrém slova smyslu docela závidím, zvlášť když je mi z české mainstreamové pop-produkce někdy stydno, písali sme v recenzii.

2. Vlčie maky – Horehronie

Snahy o spojenie folklóru a jazzu tu boli aj v minulosti, ale kapela Vlčie maky to robí naozaj veľmi citlivo. Nie sú to žiadne prvoplánové ľudové melódie, ale starostlivo vybraté, často aj málo známe pesničky. O kvalitné hudobné prevedenie sa stará trojica jazzmanov – Klaudius Kováč na piáno, Róbert Ragan na kontrabas a za bicími Peter Solárik. Celú zostavu dopĺňa speváčka Jana Kozáková. Už pred dvoma rokmi, keď vyšiel debutový album Podpoľanie, tento projekt zaujal širokú verejnosť. O tom, že celá myšlienka má zmysel, svedčí aj pokračovanie s názvom Horehronie. Ako už názvy albumov napovedajú, je to výber piesní z daných regiónov. Nechýbajú tu hostia, či už je to Ľubomír Gašpar hrajúci na cimbal, alebo známy slovenský huslista Stano Palúch. Zo spevákov sa tu objavil Peter Adamov a prekvapivý je duet opäť s Danom Bártom, ktorý si zaspieval po slovensky.   

 3. Fairy Tale – That is the Question

Ak máte radi art rock a nechcete sa v hudbe posúvať po povrchu, ale textovo a hudobne nahliadnuť hlbšie, toto bude správna voľba. Mňa osobne veľmi zaujal hudobný koncept, v ktorom kapela niekde priamo a niekde nepriamo odkazuje na svoje hudobné vzory. Svoju už tak dosť osobitú hudbu nechali Fairy Tale ovplyvniť hudobnými postupmi takých velikánov ako Queen, Marillion či Jethro Tull. Výsledok je naozaj príjemný aj v spojení s kvalitnými textami, v ktorých sa zamýšľajú nad takými dôležitými témami, ako je zmysel umeleckej tvorby v časoch nezáujmu, alebo či je možné ostať tvorivý bez spätnej väzby od fanúšikov. Album som si s chuťou vypočul, keďže sa sám snažím nájsť odpoveď na tieto dôležité otázky. A nesmiem zabudnúť, že ma veľmi prekvapil kvalitne spracovaný booklet s dielami umelca menom Hugh Syme, ktorý robil obaly aj pre Dream Theater či Joe Bonamassa. A tiež treba spomenúť, že o výsledný zvuk sa postaral Simon Heyworth.  

4. Idea & Jana Kirschner – Hesla

Začiatkom roka ma prekvapila Jana Kirschner, ktorá si vyskúšala nový hudobný štýl. V skladbe Hesla si ju môžete vypočuť v polohe raperky. Je príjemné, že sa nesnaží nejako prehnane a afektovane rapovať ani bezmyšlienkovite dávať raperské pózy či gestá. Naopak, všetko dáva zmysel a skutočne som si to s chuťou vypočul. Skladba je súčasťou albumu O beatech a lidech, ktorý nahral český raper Idea. Na albume mu hosťuje až 25 ďalších umelcov. Album je reflektovaním aktuálnej situácie, kedy sú naše ľudské svety rozdeľované hranicami, karanténami, zákazmi a predsudkami. A práve preto chcel Idea na albume nájsť spoločné témy, melódie, slová a beaty. Je to o spájaní sa s ľuďmi a umelcami navzájom.

5. Lala Music Export

Neziskové občianske združenie Lala Music Export sa už od roku 2016 snaží podporovať slovenskú hudobnú scénu. A treba priznať, že počas nielen pre umenie ťažkého roku 2021 naozaj nezaváhali a intenzívne organizovali. To, čo bolo asi najviac viditeľné, bola organizácia festivalu Sharpe, kde ste si okrem hudby mohli vypočuť veľa hodnotných diskusií a workshopov. Počas celého roka sa však snažili umelcov a ľudí činných v umení vzdelávať aj cez rôzne webináre na aktuálne témy. V neposlednom rade sa snažia zvýšiť povedomie o slovenskej hudbe v zahraničí, a aj preto uzatvorili spoluprácu s festivalmi MENT Ljubljana, Budapest Showcase Hub či Tallinn Music Week. Zaujímavá je aj kompilácia s názvom Ostrov hudby 2021, ktorá je akýmsi prehľadom slovenskej hudby s potenciálom preraziť nielen doma, ale aj v zahraničí.

6. Odchody

V tomto roku nás zasiahli aj dve smutné správy, a to bola najskôr smrť Milana Lasicu v júli a potom v novembri smrť Mekyho Žbirku. Milan Lasica je dobre známy ako herec a súčasť nesmrteľnej dvojice Lasica – Satinský. No spomínam ho aj preto, že jeho piesňové texty mali svoju hĺbku, osobitý vtip a kvalitu, ktorá je dôležitá pri dobrej piesni. Jeho texty môžete počuť okrem legendárnych albumov spomínanej humornej dvojice tiež v spojení s Jarom Filipom, najčastejšie v piesňach Petra Lipu.

Miro Žbirka už niekoľko rokov mal problémy s imunitou a zápalmi pľúc. O to vzácnejšie bolo, že nás do poslednej chvíle zásoboval novými piesňami. A vôbec bol neuveriteľne aktívny. Je skvelé, že nám tu okrem kultových nahrávok zo svojich začiatkov zanechal aj niekoľko aktuálnych albumov, ktoré nahral vo vysnívanom štúdiu Abbey Road.

7. 20 rokov Slnko Records

Dvadsiate výročie fungovania tohto labelu si naozaj zaslúži oslavu, pretože to množstvo albumov, ktoré každoročne vydávajú, je neprehliadnuteľné. A nie sú to len nejaké náhodne vybraté tituly. Napriek tomu, že to často nie sú žiadne veľké mainstreamové hviezdy, je výber vždy dôkladný a premyslený. Z málo známych mien sa aj vďaka podpore vydavateľstva stávajú úspešný interpreti. Z tých úspešných stačí spomenúť mená ako Jana Kirschner, Katarzia, Korben Dallas, Billy Barman či vlastná kapela Longital. Zhrnutie činnosti nájdete pekne sformulované na ich stránke do jednej vety – vydavateľstvo vzniklo, aby dalo priestor kvalitnej slovenskej hudbe, ktorá nezapadá do dramaturgickej vízie rádií či veľkých vydavateľstiev. A mne ostáva dodať len toľko, že za to im patrí veľká vďaka. 

8. Kvóty pre rádiá

Jednou zo zmien v pripravovanom mediálnom zákone, ktorý sa pripravoval na jeseň uplynulého roku, bolo zrušenie povinnosti vysielať 25 percent slovenskej hudby v súkromných rádiách. Tieto kvóty platia od roku 2016, kedy sa zákon podarilo presadiť umelcom na čele s Maťom Ďurindom z kapely Tublatanka. Samozrejme, prax ukázala, že súkromné rádiá slovenskú hudbu vysielali najmä v noci, keď je počúvanosť nízka, ale často ma príjemne prekvapilo, že som počul aj pomerne neznámu slovenskú pesničku v hlavnom vysielacom čase. Každopádne, ako sa vyjadril hudobný publicista Juraj Čurný – slovenskej hudbe to pomohlo a rádiám neuškodilo. Našťastie vďaka snahe viacerých inštitúcií ako napríklad Hudobná únia Slovenska či aj samotnej SOZA všetko vyzerá tak, že sa zrušeniu zabránilo a slovenskú hudbu v rádiách aj naďalej počuť budeme. 

9. Workshopy, diskusie, podcasty

Časy sú pre kultúru nepriaznivé, podpora zvonku minimálna, tak treba oceniť akúkoľvek snahu. Je naozaj prekvapivé, že umelci ešte v sebe nájdu silu niečo nové tvoriť a práve preto treba vyzdvihnúť, že sa počas roka konalo viacero workshopov, besied či diskusií. Konali sa online, alebo keď to situácia dovolila aj priamo s umelcami. Už som spomínal aktivity na festivale Sharpe, ale za spomenutie stojí napríklad aj Kreatívna letná škola hudby a manažmentu, ktorú organizoval Tibor Zelenay a moderoval Lumir Mati v klube Blue Note. V rámci každoročne sa konajúcej Letnej jazzovej dielne sa tentokrát po prvý raz konali aj workshopy zamerané na základy podnikania v kultúre či na autorské právo. Slovenská jazzová spoločnosť spustila aj nový podcast pre hudobníkov.

 

10. Nový klub napriek ťažkej dobe

Doba je ťažká a pandémia v roku 2020 ukončila činnosť jediného jazzového rádia na Slovensku. Tento rok skončilo rockové rádio Anténa Rock, ale stále sú medzi nami nadšenci, ktorí sa aj napriek ťažkej dobe nevzdávajú. Je to neuveriteľné, ale napriek situácii začal svoju činnosť aj nový hudobný klub, ktorý otvoril basgitarista Atila Béreš, ktorý v minulosti hrával napríklad v kapele Petra Nagyho či s Mariánom Greksom. Hogo Fogo Jazz & Art Club v historickom centre Banskej Bystrice sa chce zameriavať na jazzové koncerty, ale nebráni sa ani prípadným unplugged koncertom iných hudobných štýlov. Takže mu držím palce, lebo dobrých klubov nie je nikdy dosť. A verím, že si tam čoskoro zahrám aj s našou kapelou.

A kterou loňskou hudební událost na Slovensku považujete za zásadní vy? Patří mezi nahrávky, kterých si ceníte (a diskutujeme o nich i v naší redakci), také nová řadová deska Katarzie nebo postmoderní Babylon na debutu Isama Zing? Nebo někdo jiný? Podělte se s námi v komentářích.

Tagy zhodnocení roku Slovensko Sharpe Fúzie Zuzana Mikulcová Slnko Records Longital Vlčie maky Fairy Tale Jana Kirschner Lala Music Export
Radovan Vrška
Niekoľko rokov som pracoval pre Fender Europe, bol som členom Akadémie populárnej hudby IFPI. Moju hudbu Aprílové počasie - Pamäť stromov, nájdete na Deezer, Spotify a všetkých streamovacích službách.
SOUVISEJÍCÍ ČLÁNKY