Breeze of Ypres: Päť rokov cesty z úplnej nuly na pódia

Od papierových tabov k prvej zostave

Naše prvé „skladanie“ vyzeralo tak, že sme si tlačili prázdne tabulatúry, perom do nich písali riffy bez ohľadu na takt alebo tempo a lepili ich za seba. Nahrávali sme ich do Abletonu, ktorý sme držali pri živote cez opakované free trialy, cez spoločný účet na plugine Bias FX. Naše prvé demá mali toľko gainu, že nám zrnil monitor, ale do konca roka sme mali základ všetkých songov, ktoré sú dnes na albume.

Keď sme sa rozhodli, že z toho spravíme kapelu, našli sme prvú zostavu – bubeníčku Sofi, basáčku Ivanku a speváka z Renfield’s Syndrome, ktorý je s nami dodnes. Rýchlo sa však ukázalo, že to nebude také jednoduché. Sofi zistila, že ju náš žáner nebaví a Ivanka nemala čas. Zostali sme traja.

Kontakty, trpezlivosť a trochu šťastia

Uvedomili sme si, že väčšina ľudí hrá ešte v iných kapelách a že na „voľných“ hudobníkov sa nedá veľmi spoliehať. Začali sme chodiť na koncerty, aktívne sa zoznamovať a skúšať hrať aj v iných projektoch, aby sme sa dostali k novým kontaktom.

Tak sme nakoniec narazili na bubeníka Buba – poznali sme ho len z počutia ako extrémne rýchleho bubeníka z Realms of Chaos. Boli sme presvedčení, že nás odmietne, ale oslovili sme ho. Najskôr mal len nahrať bicie, potom s nami súhlasil na pár koncertov… a nakoniec v kapele ostal natrvalo. Dnes tvorí základ zostavy spolu s nami.

Zložiť nestačí – treba to vedieť aj zahrať

Medzitým sme zistili ďalšiu zásadnú vec: napísať song ešte neznamená, že ho dokážete zahrať. Niektoré naše staré skladby boli plné prekomplikovaných partov, ktoré sme doma nahrali na 20. pokus, ale na skúškach sa rozsypali.

Tak sme všetko ešte raz kompletne prerobili, osekané riffy nahradili novými pasážami, zlepšili prechody a začali skladať až vtedy, keď sme ich vedeli aj zahrať. Bolo to frustrujúce, ale práve tu sme sa najviac zlepšili ako muzikanti. Hoci úprimne, dodnes ich často skladáme skôr, ako ich vieme zahrať.

Nahrávanie ako škola prežitia

Do štúdia sme šli prvýkrát v lete 2024. Po štyroch rokoch domáceho nahrávania sme si mysleli, že sme pripravení – neboli sme. Dan Friml z Barn štúdia počul chyby, ktoré sme my ani nezaregistrovali, a nechal nás hrať, kým to nebolo presné.

Na sóla už nezostal čas a museli sme sa vrátiť v zime, čo celý album zdržalo o pol roka. Zistili sme, že nahrávať demá a nahrávať v štúdiu je úplne iná disciplína – a že radšej priplatiť deň naviac, než potom ľutovať. Výsledok však stál za to – album má zvuk, za ktorý sa nemusíme hanbiť.

Koncerty, ktoré vás nezruinujú

Zatiaľ čo sme dorábali album, začali sme organizovať koncerty. A narazili sme na ďalšiu realitu – na začiatku vás nikto nepozná. Ak nechcete hrať pre prázdny klub, musíte si zohnať promo, alebo sa dostať na akcie, ktoré už ľudia sledujú.

Pomohlo nám pýtať si support sloty u lokálnych kapiel a klubov, pokojne len za benzín. Tak sme získali prvé koncerty v Bratislave, Trenčíne a Nitre. Tiež sme sa naučili šetriť: jazdíme jedným autom, do kufra sa snažíme vopchať tri gitary, tri ampy, bubenícke veci aj merch. Inak by sme po troch koncertoch skončili na nule.

Rok 2025: Nový začiatok

V máji 2025 sme konečne vydali náš debutový album Breeze of Ypres. Po piatich rokoch prerábok, frustrácií a pokusov o zostavy to bol obrovský míľnik.

Toto leto sme odohrali sériu koncertov, ktoré mali úplne inú energiu než naše prvé pokusy, rozbehli sme sociálne siete a začíname plánovať druhý album. Tentoraz to už chceme spraviť rýchlejšie – ale znova poriadne.

Z dvoch tínedžerov, ktorí písali riffy perom na papier, sa stala regulérna kapela. Ak niečo z nášho príbehu pomôže ďalšej začínajúcej kapele, splnilo to svoj účel. A ak si chcete vypočuť, čo sme tých päť rokov varili, nájdete nás ako Breeze of Ypres na všetkých streamovacích platformách. Vidíme sa na koncerte – alebo aspoň z nahrávky!

Jaký je příběh vaší kapely? Podělte se s námi a napište na redakce@frontman.cz.