Daniel Hevier ml. (Danube Music Days): Butikový festival není elitářství, ale výjimečný zážitek

Festival Danube Music Days má komorní kapacitu, ale v lineupu jsou Digitalism, The Orb, Wolfgang Flür, Biggi Veira, Skalpel nebo Irvine Welsh. Jak se vůbec dá takhle ambiciózní program dostat do butikového formátu?

Práve komorný formát je pre nás najväčšou výzvou. Hľadáme spôsob, ako pripraviť kvalitný program v limitovanej kapacite tak, aby bol festival dlhodobo udržateľný a zároveň prilákal dostatok návštevníkov. Od začiatku sme chceli vytvoriť mestský festival s klubovou atmosférou, kde nejde o masovosť, ale o blízkosť medzi publikom a umelcami. Návštevníci tu môžu zažiť koncert z bezprostrednej blízkosti, stretnúť svojho obľúbeného interpreta či nechať si podpísať platňu.

Dôležité je pre nás aj to, aby festival prirodzene žil s mestom. Ľudia môžu prísť pešo alebo na bicykli, stráviť deň pri hudbe a kultúre a na druhý deň sa opäť vrátiť. Festival má medzinárodný rozmer a ambíciu prilákať návštevníkov z rôznych kútov Európy. Zároveň vieme, že nemôžeme stavať len na jednom veľkom mene. Oveľa dôležitejšie je vytvoriť silný a kompaktný dvojdňový program, ktorý bude fungovať ako celok a ponúkne kvalitný zážitok od prvého po posledný koncert.

Na první pohled to působí trochu paradoxně: festival chce být „chilloutový“, ale zároveň přiváží jména s výraznou klubovou, raveovou, jazzovou i koncertní energií. Jakým způsobem se snažíte docílit rovnováhy, aby se z něj odpočinek nakonec nevytratil?

Myslím si, že tieto dve polohy sa výborne dopĺňajú. Nechceme byť festivalom, ktorý je len o tanci alebo len o počúvaní. Pozývame DJ-ov, producentov aj kapely a pohybujeme sa medzi žánrami ako indie, trip hop, house, hip hop, drum and bass či nu jazz. Nie sme fixovaní na jeden žáner, štýly sa u nás prirodzene prelínajú. Dôležité je, aby v hudbe stále bola energia, groove a prirodzený pohyb. Zároveň však chceme vytvoriť priestor, kde si môžete koncert naozaj vychutnať, posedieť si s priateľmi pri dobrom jedle alebo si jednoducho oddýchnuť. Festival je pre nás o hudbe aj o atmosfére – a pri dobrej atmosfére sa dá nielen tancovať, ale aj príjemne chillovať.

Danieli, do agentury Music Press Production přinášíš i muzikologický a publicistický pohled. Jak moc se to promítá do dramaturgie festivalu?

Ten publicistický pohľad sa asi najviac prejavuje v mojej práci pre Music Press.sk, kde pôsobím ako šéfredaktor. Vďaka tomu som neustále v kontakte s novou hudbou, sledujem zaujímavé objavy, festivaly a dianie na domácej aj zahraničnej scéne. Počas roka navštívim množstvo koncertov a festivalov a za hudbou pomerne často cestujem.

Práve tieto skúsenosti sú pre mňa veľmi cenné aj pri skladaní programu festivalu. Nestačí mi vedieť, že interpret má dobré nahrávky – zaujíma ma najmä to, ako funguje naživo. Ak mám možnosť, snažím sa ho vidieť na koncerte, a keď to nejde, hľadám aspoň kvalitné live nahrávky alebo koncertné videá. Živá energia a kontakt s publikom sú totiž niečo, čo sa zo štúdiovej nahrávky vždy vyčítať nedá.

Jak máte s parťákem Dávidem Majerským v Music Press Production rozdělené festivalové role během přípravy?

Niektoré veci robíme spoločne a naše úlohy sa často prelínajú, najmä pri tvorbe programu. Niekedy objaví zaujímavého interpreta Dávid, inokedy ja, a potom o tom diskutujeme, kým sa zhodneme. Program je totiž niečo, za čím si musíme stáť obaja.

Ja sa viac venujem dramaturgii, bookingu a komunikácii s agentmi a mám na starosti aj komunikáciu s médiami, kým Dávid zastrešuje produkčnú časť festivalu a veľkú časť marketingu. Samozrejme, nie sme na to sami. Máme okolo seba ľudí, s ktorými spolupracujeme dlhodobo – sú to naši dodávatelia techniky, backlinu a máme aj svojich vlastných produkčných. Keď sa festival rozbehne, každý z nich preberá svoju časť zodpovednosti a pomáha nám skladať celý projekt do finálnej podoby.

Když se řekne butikový festival, může si každý představit trochu něco jiného. Co přesně ten pojem znamená pro vás? Inspirují vás kurátorované zahraniční festivaly typu Le Guess Who?

Ja vnímam pojem butikový festival ako niečo exkluzívne, ale nie v zmysle elitárstva. Skôr ide o výnimočný a limitovaný zážitok, ktorý môže zažiť približne sedemsto návštevníkov a ktorý im zároveň poskytne maximálny komfort. Je určený pre ľudí, ktorí už majú dosť masových festivalov, kde sa pozornosť sústreďuje na jedného či dvoch headlinerov a veľká časť zážitku sa stráca v dave.

Pre nás je butikový festival predovšetkým o kvalite. O možnosti stretnúť sa s priateľmi pri dobrej hudbe, zažiť koncerty zblízka a užiť si príjemné prostredie bez zbytočného stresu. Dôležitou súčasťou sú aj kvalitné služby, dobrá gastronómia a pestrá ponuka nápojov, či už alkoholických, alebo nealkoholických. Chceme, aby si ľudia užili celý festivalový deň, nielen jednotlivé koncerty.

Zároveň veríme, že aj Bratislava má pre takýto formát ideálne predpoklady. Je ľahko dostupná, má výbornú polohu v rámci strednej Európy a vďaka leteckým spojeniam sa sem dá pohodlne dostať z mnohých európskych miest. Aj preto si myslíme, že butikový festival môže mať potenciál osloviť nielen domáce, ale aj zahraničné publikum.

Hoci Le Guess Who? obdivujem pre jeho nekonvenčnú dramaturgiu, pri tvorbe hudobného programu nás viac inšpirovali festivaly Beyond the Pale v Írsku a Moovin Festival vo Veľkej Británii. Ich prístup sme sa snažili preniesť do komornejšieho prostredia, čím sa podľa nás ešte viac umocňuje výnimočnosť celého zážitku.

Jakou roli pro Danube Music Days hraje samotný YUZU House a petržalská hráz? Šlo by festival jednoduše přesunout jinam, nebo je místo součástí jeho identity?

Dlho sme premýšľali nad tým, kde by sme mohli organizovať festival s takýmto konceptom. Hľadali sme miesto, ktoré bude dobre dostupné, nebude pre návštevníkov od ruky a zároveň nám umožní vytvoriť atmosféru, akú sme si predstavovali. Priestor YUZU House sme si najprv vyskúšali na menšom koncerte Reinhardta Buhra a práve tam sme si potvrdili, že by mohol fungovať aj pre festivalový formát.

Páči sa nám jeho spojenie mesta a prírody. Je blízko pre ľudí, ktorí sú zvyknutí chodiť na koncerty a do klubov v centre Bratislavy, no zároveň ponúka dostatok priestoru, pokoja a príjemné prostredie pri vode. Má svoje špecifické čaro – môžete si užívať hudbu, sledovať západ slnka medzi stromami a pritom stále cítiť blízkosť Dunaja.

Momentálne vnímame toto miesto ako ideálne zázemie pre festival a chceme naplno pracovať s jeho charakterom. Veríme, že sa nám podarí vybudovať podujatie, ktoré si tu nájde svoje pevné miesto a stane sa prirodzenou súčasťou kultúrneho života Bratislavy.

Festival se koná u Dunaje a řeku má i v názvu. Je pro vás spíš symbolem a kulisou, nebo se snažíte vědomě pracovat i s myšlenkou propojení měst a zemí, kterými Dunaj protéká?

Tesne pred koronou sme založili značku Danube Music Day, v rámci ktorej sme počas uplynulých šiestich rokov priviezli na Slovensko mená ako Grandmaster Flash, DakhaBrakha, Max Cooper, ONUKA, DJ Shadow, The Residents či Still Corners, ale aj Pražský výběr, Tata Bojs, Lenku Dusilovú a mnohých ďalších. Už samotný názov odkazuje na Dunaj ako symbol spájania a od začiatku bolo naším zámerom rozvíjať aj festivalový formát pri rieke.

Festival Danube Music Days stojí na myšlienke, že hudba je silným nástrojom prepájania ľudí, kultúr a prostredí. Inšpiráciou je rieka Dunaj, ktorá historicky spája krajiny a mestá, ktorými preteká. Aj preto dlhodobo uvažujeme o jeho prirodzenom rozšírení z Bratislavy do Budapešti aj Viedne, kde už pripravujeme koncerty a snažíme sa tieto aktivity postupne prepojiť aj v rámci jedného uceleného festivalového konceptu.

Letošní lineup propojuje elektronickou historii, současnou klubovou scénu, jazzové přesahy, indie kapely i literární jméno spojené s rave kulturou. Co je pro vás dramaturgický klíč, podle kterého poznáte, že konkrétní jméno na Danube Music Days patří?

Asi narážaš na Irvina Welsha, ktorý je výnimočný umelec výrazne presahujúci do popkultúry. Trainspotting pozná naprieč generáciami takmer každý. Zároveň je aj DJ a výrazne sa zaslúžil o šírenie rave a klubovej kultúry.

V programe bude rozprávať o svojom najslávnejšom románe, ktorého filmová adaptácia tento rok oslavuje 30. výročie, ale aj o ďalších svojich knihách. Veľmi ma teší, že diskusiu s ním bude viesť Michal Hvorecký – známy slovenský spisovateľ a veľký fanúšik techna a elektroniky. Nie je to len intuícia, ale prirodzený spôsob výberu. Radi by sme aj v ďalších rokoch prinášali významné mená z klubovej scény, ktoré by zároveň dokázali svoje skúsenosti a zážitky preniesť nielen do hudby, ale aj do talk session.

Jak moc do výběru umělců vstupuje osobní vkus a jak moc praktické věci jako dostupnost v termínu, rozpočet nebo technické možnosti?

To sú veľmi dôležité faktory. Kľúčová je pre nás najmä finančná stránka – na tom to celé stojí a padá. Ak sa nám podarí dohodnúť dobré podmienky, vieme pritiahnuť umelcov aj bez toho, aby mali v regióne ďalšie zastávky.

Výhodou je aj termín festivalu na konci júna, teda na začiatku festivalovej sezóny, keď ešte nemusíme priamo súperiť s množstvom iných festivalov. Z hľadiska techniky nás zásadne nič nelimituje, keďže aj tak staviame celý open air stage od základu a prinášame kompletnú festivalovú zvukovú aj produkčnú infraštruktúru.

V programu jsou Digitalism, The Orb, Biggi Veira z GusGus nebo Wolfgang Flür z Kraftwerk. Je pro vás důležité připomínat kořeny současné elektronické a klubové hudby – a zároveň se vyhnout čisté nostalgii?

Je to pre nás dôležité, ale ako spomínaš, nehľadáme nostalgiu, ale relevanciu aj pre súčasné publikum. Spomínané mená stále aktívne hrajú, majú nové albumy alebo aktuálne projekty a zostávajú prirodzenou súčasťou dnešnej klubovej a elektronickej scény.

Wolfgang Flür přijede s Cinema & Music show. Co podle vás může bývalý člen Kraftwerk říct dnešnímu publiku, které už elektroniku bere jako samozřejmou součást hudby?

Práve v tom je Wolfgang Flür pre dnešné publikum zaujímavý. Je legendou elektronickej hudby a bývalým členom Kraftwerk, skupiny, ktorá pomáhala definovať jej zvuk. Zároveň však nie je len nostalgickou postavou hudobnej histórie – stále koncertuje, vydáva novú hudbu a ostáva aktívny aj pre súčasnú scénu, kde je elektronika už samozrejmou súčasťou. Jeho prínos dnes nie je v tom, že by vysvetľoval jej význam, ale skôr v tom, že ukazuje, že tvorivosť, zvedavosť a chuť experimentovať nemajú vekový limit. Dôkazom toho je jeho minuloročný album Times, na ktorom hosťujú také osobnosti ako Peter Hook, Juan Atkins, Anthony Rother atď.

Biggi Veira z GusGus nehraje sólové DJ sety úplně často. V čem je pro vás jeho vystoupení výjimečné?

Je to pre nás výnimočné už len tým, že Biggi Veira z GusGus nehrá sólové DJ sety úplne často. Nie je to meno, ktoré by ste videli na každom lineupe, skôr naopak.

A práve tým to získava inú váhu. Keď hrá, je to cítiť – nie je to len selekcia trackov, ale človek, ktorý si nesie so sebou celý svet GusGus aj islandskej elektronickej scény. Má v sebe cit pre atmosféru, vie pracovať s napätím aj uvoľnením a poskladať set tak, aby nešiel len po energii, ale aj po nálade. Pre nás je to presne ten typ vystúpenia, ktoré nie je samozrejmé – a o to viac si ho človek zapamätá.

L’Eclair, Reboot the Mood nebo Pale Blue Eyes přinášejí do programu živý kapelní element. Jak zásadní pro vás je, aby Danube Music Days nebyl jen DJský festival?

Je pre nás veľmi zásadné prinášať rôznorodú hudbu, ktorá má v našej dramaturgii logický súvis. Preto v lineupe prirodzene fungujú aj kapely.

L’Eclair, Reboot the Mood či Pale Blue Eyes do programu prinášajú presne ten živý element – groove, indie aj tanečný charakter, ktorý dopĺňa DJ-ov a elektronickú zložku a robí celý festival farebnejším a dynamickejším.

Mluvíte o cílovce, která může být střední a starší generace, lidé kolem třiceti, čtyřiceti a výš. Je Danube Music Days festival pro publikum, které už nechce absolvovat velký festivalový maraton, ale pořád chce náročnější hudbu?

Pri veľkých festivaloch sa často stráca pôvodný zámer – aj kvôli náročným presunom z jedného stageu na druhý. U nás je všetko kompaktné, takže keď skončí jeden set, človek si môže chvíľu oddýchnuť alebo plynule pokračovať ďalej.

A keď už má niekto dosť, jednoducho ide domov vyspať sa a na druhý deň sa vráti čerstvý – v rámci Bratislavy je to vždy len krátky presun. Zároveň, ak na festival pricestujete, viete ho absolvovať komfortne a bez kompromisov.

Mnohé festivaly sa konajú mimo veľkých miest, čo často naráža na infraštruktúru a dostupnosť. Bratislava má v tomto výhodu – ponúka široké spektrum ubytovania aj jednoduchú logistiku, takže si každý môže vybrať, čo mu vyhovuje.

Frontman čtou hlavně aktivní muzikanti. Je něco, co by podle vás měli z Danube Music Days vnímat i profesně – třeba práci se zvukem, live elektronikou, kapelním groovem nebo dramaturgií?

Na našom festivale si dávame záležať na tom, aby pestrosť zvukových foriem interpretov v programe bola naozaj unikátna. Keď sa pozriete na lineup, nájdete tu rôzne žánre, kde je dôležitý nielen samotný zvuk – či už gitár, alebo elektroniky –, ale aj spôsob, akým ho interpreti prezentujú.

L’Eclair, Pale Blue Eyes, Reboot the Mood či Noční jazdci prinášajú každý svoj vlastný prístup k hudbe a interpretácii. V elektronike je to napríklad The Orb, ale aj ostatní umelci majú svoj jedinečný rukopis, ktorý robí celý program rôznorodým a inšpiratívnym aj pre samotných hudobníkov.

Slovenská kulturní scéna dnes zažívá napjaté období. Dotýká se to i vás jako pořadatelů? A jak v té souvislosti vnímáte tlaky kolem pronájmu trenčínského letiště pro festival Pohoda?

Týka sa to celej kultúrnej scény, najmä organizátorov, ktorí sú plne závislí od grantov. Byť závislý iba od štátu pri organizovaní kultúrnych podujatí je veľké riziko. Preto sme si pred niekoľkými rokmi povedali, že sa budeme o granty uchádzať, ale nemôžeme na nich stáť.

Ak grant získame, berieme ho ako čerešničku na torte. Základom musí byť viaczdrojové financovanie a najmä príjmy zo vstupeniek, ktoré by mali pokryť náklady a vytvoriť aj rezervu na ďalšie projekty.

Situácia v spoločnosti je napätá a kultúra sa z nej bude spamätávať ešte dlho. Slovenská kultúrna scéna však nie je pasívna. Platí to aj pre festival Pohoda, ktorému držíme palce – patrí do Trenčína, kde mu organizátori vybudovali zázemie a investovali aj do areálu.

Mimochodom, je to jeden z mála festivalov, kam ešte chodíme do stanov, práve kvôli atmosfére na trenčianskom letisku, z ktorého dokáže Mišo Kaščák a jeho tím vytvoriť ostrov umeleckej slobody.

U festivalu s kapacitou 700 lidí je zajímavé zeptat se úplně prakticky: jak se taková akce financuje?

V prvom rade je to vstupné. Pri tvorbe rozpočtu musíme vychádzať z limitov kapacity a musíme počítať náklady na každého interpreta, čo sa premieta do ceny vstupenky. Veľmi dôležité sú aj príjmy z gastra a predaja nápojov. Podporili nás Vinárstvo Sadloň a minerálky Budiš. Tento rok nám zároveň pomohli aj partneri, ako Švajčiarske veľvyslanectvo v Bratislave či Goethe-Institut Slowakei, ktorí podporili účasť skupiny L’Eclair a Wolfganga Flüra.

Veľkých komerčných partnerov zatiaľ nemáme v takom rozsahu, ako by sme si do budúcna vedeli predstaviť. Niektoré firmy nám však naznačili možnú spoluprácu pri ďalšom ročníku.

Situácia na Slovensku, ale aj v širšom európskom kontexte, nie je jednoduchá, no veríme, že sa nám podarí osloviť aj súkromný sektor. To by nám umožnilo lepšie plánovať festival dopredu a rozvíjať ho udržateľnejším spôsobom.

Podle čeho budete po druhém ročníku hodnotit, že se festival povedl? Je to vyprodáno, atmosféra, mediální odezva, spokojenost umělců, nebo chuť pokračovat?

Všetko, čo si práve vymenoval – dopyt a spokojnosť zo strany návštevníkov, spokojnosť umelcov a ich manažmentu, pripravenosť nášho organizačného tímu, ako aj pozitívna spätná väzba zo strany mesta a samosprávy, ktorá nám umožní pokračovať bez obmedzení aj v ďalších ročníkoch.

Co byste vzkázali muzikantům a lidem ze scény, kteří přemýšlejí, jestli má dnes smysl pouštět se do podobně náročných projektů?

Určite by sa mali hneď zamyslieť nad koncepciou projektu a nad jeho viacročnou víziou. Je dôležité nastaviť si realistický rozpočet, nemať prehnané očakávania a nenaložiť si viac, ako dokážete zvládnuť. Základom je dobrý organizačný tím, ochota nechať si poradiť, sledovať aktuálne dianie a vedieť reagovať na rôzne výzvy. A rovnako dôležité je aj dôsledné plánovanie všetkých krokov dopredu.