Přejít k hlavnímu obsahu
Pieseň zostala takmer holá, rovnako ako sa ja obnažujem v jej texte | Foto: archiv Evolet
Pieseň zostala takmer holá, rovnako ako sa ja obnažujem v jej texte | Foto: archiv Evolet
Eva Jurčáková - Po, 08.03.2021 - 16:00

Spoveď baby, ktorá si nechala ublížiť, aby zistila, kde sú jej hranice

Trvalo mi celkom dlho, kým som začala svoje piesne prezentovať verejne. Vyhovovali mi moje osamelé obývačkové session. V obývačke boli emócie čisté a len moje. Keď prichádza nová pieseň, je to neuveriteľne silný okamžik. Aký má vlastne zmysel sa o tento okamžik s niekým deliť? Báť sa nepochopenia? Obvinenia z naivity? Odhalenia predvídateľného rýmu? Palcov dole?

Lenže časom, vekom, mi to došlo. Pesničky musia von. Len s živým publikom dáva umenie zmysel. Je to organizmus. Premenlivý proces a obrovská škola. Začala som to objavovať. Ten moment, keď pocítiš, že energia prúdi a ty záhadným spôsobom zdieľaš cez text a pieseň celú svoju bytosť. Cítiš zimomriavky. A je vlastne jedno, či si v tej chvíli súčasťou davu ľudí na koncerte Zvíře jménem Podzim, alebo na vlastnom koncerte sama na pódiu. Zimomriavky sú tu. Cítime ich všetci.

Potom sa však stalo niečo absolútne nečakané. Covid sci-fi. Živé publikum zo dňa na deň zmizne. Organizmus odíde na svoj zimný spánok do livestreamového vákua.

Ako kapela sme teraz v procese čakania. Určite nie som zmierená s tým, že toto je trvalý stav. Ale skutočnosť, že si vôbec pripúšťam túto myšlienku, ma napĺňa úzkosťou.

Potreba tvoriť a zdieľať v nás všetkých ostala. V tejto chvíli sa ešte viac derie na povrch. Aj na základe tejto potreby vznikol plán natočiť pieseň Bábika a pohrať sa s jej formou pre verejnosť.

Bábika je taký môj osobný výkrik. Spoveď baby, ktorá si nechala úmyselne ublížiť, aby zistila, kde sa nachádzajú jej hranice. Pesničku sme nechali v tvare môjho pôvodného nápadu. Význam piesne je pre mňa natoľko dôležitý, že som chcela, aby zostala takmer holá, rovnako ako sa ja obnažujem v jej texte. O zvuk sa postaral môj súčasný gitarista Martin Krajíček.

Zvuk mi však nestačil, chcela som aj obraz. Nápad prišiel spontánne, natočme to v opustenom klube. Bude to ako návrat do mojej prázdnej obývačky. Potom už to bolo hlavne o spoločnom brainstormingu kapely a spolupráci s Filipom Křivánkom a Antonínom Koutným, ktorí sa postarali o kameru a strih. Kapela zamrznutá v kreslách. Postava upratovačky Majky (Majka mi už niekoľko rokov upratuje kanceláriu a je fakt šikovná). Za mňa bolo celé natáčanie jedno veľké flow, svetlý bod, kedy som sa zas sa na chvíľku cítila kreatívne naplnená.

Klip má premiéru 8. 3. 2021. Radi by sme ho s chalanmi z kapely venovali všetkým zatvoreným podnikom a klubom. Práve v tejto chvíli je dôležité podporovať miesta, ktoré tvoria kultúrnu obec každého mesta a nezabúdať na ne. Ak zmiznú kluby ako je Artbar, živý organizmus kultúry môže začať pomaly, nenápadne upadať do zabudnutia. To nikto z nás nechce.

Osobne stále verím, že to ustojíme. A že raz pôjdem so synom na živý koncert jeho obľúbenej kapely a on sa bude v dave ľudí veľmi hanbiť za svoju tancujúcu euforickú matku.

Tagy komunita Evolet
Eva Jurčáková
Textařka a písničkářka EVOLET
SOUVISEJÍCÍ ČLÁNKY