Rišo zo Žužulety a Ľuboš Šrámek: Hip-hop je súčasťou moderného jazzu

Kto z vás dvoch bol iniciátorom nápadu spojiť hip-hop a jazz?

Ľuboš: Obaja spontánne, po relatívne dlhšom čase, keďže sme sa roky nestretávali.

Rišo: K jazzu som vždy mal blízko, urobil som jeden groove s inšpiráciou moderného jazzu a pustil ho u mňa v štúdiu Ľubošovi. On do toho spontánne naaranžoval klavír, nejaké sólo a základ skladby Myšlienka má silu bol na svete. Takže si myslím, že ten prvý impulz som inicioval ja, potom to už bolo vzájomné.

Čo teba ako jazzmana zaujalo na hip-hope?

Ľuboš: Originálny spôsob produkcie, ktorý vzniká na základe rafinovaného spracovávania starých, ale aj súdobých nahrávok – prevažne z oblasti jazzu – pretavených do rôznych rytmicko-harmonicko-melodických modelov v kombinácii so zvukovými možnosťami elektronickej, ale aj akustickej hudby.

Čo rapera najviac baví na jazze?

Rišo: Jazz som začal vnímať už ako teenager, konkrétne klasický, čím som sa inšpiroval pre tvorbu Žužulety. Neskôr som sa dostal aj cez hip-hop k modernému jazzu. Baví ma tá fúzia, ktorá sa dá kombinovať do nekonečna. To spojenie funk rytmiky, vychádzajúcej z konca 60. do začiatku 70. rokov, a rôzne prvky jazzovej inštrumentácie. Tým všetkým je hip-hop ovplyvnený a v podstate je súčasťou moderného jazzu.

Obaja sa poznáte od detstva, no počas rokov ste sa každý vydal svojou hudobnou cestou a to výrazne odlišnou. Spomínate si, ako ste navzájom vnímali, čo ten druhý robí? Nebolo tam v tej dobe akési vzájomné odsudzovanie?

Ľuboš: Spoznali sme sa ešte v detskom veku v roku 1990 a to som len začal prenikať do sveta vážnej hudby. Neskôr – cca o tri roky – som nastúpil na bratislavské konzervatórium, odbor klavír. Po jeho absolutóriu som pokračoval štúdiom jazzu a kompozície v rakúskom Grazi. To trvalo 10 rokov a až po 20 rokoch od ukončenia štúdií v Rakúsku sme s Rišom podnikli prvé kroky na budovaní Genézy. Čiže dokopy cca 33 rokov, odkedy sme sa spoznali v detskom tábore. Medzitým sme sa stretli len párkrát a to v podstate náhodou, ale ja som z času na čas registroval, čomu sa Rišo venuje, a myslím, že mi aj miestami napadlo ísť s ním do spolupráce, keďže nás spájali príbuzné žánre a mali sme aj pár spoločných kamarátov.

Rišo: Vedel som, že Ľuboš je jazzový klavirista a on zas vedel, že ja sa venujem hip-hopu. Odsudzovanie? Určite nie, skôr vzájomný rešpekt.

Ako dlho vznikal album? Ak sa nemýlim, tak prvý singel Myšlienka má silu vyšiel už v roku 2023?

Ľuboš: Album vznikal v podstate jeden rok a singel Myšlienka má silu bol ešte predtým z časti na svete, keď mi Rišo zavolal, či by som mu do toho bol ochotný zasiahnuť v podobe nejakých aranžérsko-kompozičných prvkov, a ja som súhlasil. Jemu sa to páčilo a tak sme sa dohodli, že spolu vydáme kompletný nosič obsahujúci 10 skladieb a nazvali sme ho Genéza.

Rišo: Album vznikal rok. Áno, tá skladba bola ako prvá.

Vo svete nie je časté spojenie jazzových muzikantov s hip-hopom. Boli síce projekty ako napríklad Jazzmatazz alebo spolupráca Erika Truffaza a rapera Nya. Čerpali ste niekde inšpiráciu na túto spoluprácu?

Ľuboš: Svet, v ktorom sa na vysokej umeleckej úrovni prepája jazz s hip-hopom, je pre mňa veľmi lákavý. Dnes azda medzi mojich najobľúbenejších patrí Kendrick Lamar alebo Jason Lindner, u ktorých výdobytky moderného jazzu majú v ich produkcii svoje nezastupiteľné miesto.

Rišo: Odpoviem aj ja, lebo mi to nedá. Práveže už na konci 80. rokov sa MC a producent Q-Tip inšpiroval jazzom pre svoju skupinu A Tribe Called Quest. Ale sú tam aj rôzni ďalší ako Digable Planets, The Roots, J Dilla, Pete Rock, DJ Premier, Dream Warriors, US3 a podobne. Takže vo svete k tomu dochádzalo pomerne často. Moja inšpirácia je hlavne z jazzu, ale samozrejme ma ovplyvnili aj títo ľudia.

Ako vznikali skladby? Kto priniesol prvý nápad, ako sa rozvíjali jednotlivé motívy?

Ľuboš: Viac-menej spoločne, aj keď niektoré skladby sú moje a iné zas len Rišove, avšak ku všetkým sme sa vyjadrovali obaja. Je to asi pol na pol – reharmonizácie, „kicks over time“, komponovanie melódií, dychových a iných add sekcií, strings, som viac-menej tvoril ja a Rišo mal na starosti programovanie podkladov, prípravu zvukového materiálu, textov, formy atď.

Rišo: Vytváral som motívy vyabstrahované z rôznych jazzových platní mojej zbierky a do nich robil cez mašiny groovy. Ľuboš do toho aranžoval rôzne nástroje. Ale nie úplne všetky skladby vznikali takto.

Prvé boli texty alebo hudba?

Ľuboš: Viac-menej hudba.

Rišo: Aj aj.

Ktorý track z albumu najviac vystihuje váš zvuk a prečo?

Ľuboš: Myslím, že všetky, ale najviac podľa mňa asi týchto päť trackov: Genéza, Myšlienka má silu, Stále ftom, Bozk a Eugenius.

Rišo: Za mňa Myšlienka má silu, lebo je to striktná hip-hop rytmika s doplnenými prvkami jazzovej inštrumentácie ďalších nástrojov.

Aký je hlavný odkaz alebo téma albumu?

Ľuboš: Vniesť do oblasti hip-hopu, najmä v našich končinách, umelecký rozmer v podobe prvkov vážnej hudby a jazzu.

Rišo: Že takéto spojenie má čo povedať akejkoľvek generácii, ktorá si k tomu nájde cestu, či už hudobne, alebo textovo.

Nahrávali ste všetko naživo s kapelou, alebo je to kombinácia živých nástrojov a elektroniky?

Ľuboš: Kombinácia živých nástrojov a elektroniky.

Rišo: Aj aj.

Boli nejaké momenty počas tvorby, keď ste si povedali: „Toto je ono“?

Ľuboš: Áno, častokrát.

Ako by ste definovali váš štýl pre niekoho, kto vás ešte nepočul?

Ľuboš: Artový hip-hop s výrazným zastúpením moderného akusticko-elektronického jazzu, s častým využívaním kompozičných techník vážnej hudby 20. storočia. Skrátka štýl na pomedzí neo-soulu, hip-hopu, jazzu a súdobej vážnej hudby.

Rišo: Spojenie jazzu a hip-hopu s veľmi fajn témami, či už hudobne alebo textovo.

Mastering albumu vám robil Jake Palumbo, známy zo spoluprác s hip-hopovými kapelami z Brooklynu. Ako došlo k tejto spolupráci a bola pre album prínosom?

Ľuboš: Spomenutý pán Palumbo je dávny priateľ pána Bukovinského. (Rišo – vlastným menom Richard Bukovinský, pozn. aut.)

Rišo: Mám dobrého kamoša z Brooklynu, ktorý sa s ním pozná a on nás skontaktoval. Áno, malo to prínos kvalitného masteringu.

Máte za sebou aj koncertnú verziu Genézy. Koncertná zostava bola naozaj plná skvelých muzikantov. Čo je pre vás väčšia radosť – koncertné hranie alebo tvorba v štúdiu?

Ľuboš: Oboje, každá disciplína má svoje špecifiká.

Rišo: Každé má svoje čaro, veľmi ma baví štúdiová práca, tak ako ma veľmi baví hrať s 12-člennou zostavou.

Ako sa vyvíjala počas rokov vaša hudba – Ľubošova cesta v jazze a Rišova v hip-hope?

Ľuboš: Ja som sa dlhodobo a intenzívne venoval interpretácii, kompozícii a aranžovaniu jazzovej hudby, ako aj kontemporárnej vážnej hudby pre všakovaké nástrojové obsadenia – od sláčikového kvarteta, cez jazzový big band, kvartet, kvintet, sextet, septet, nonet, komorný orchester až po veľký symfonický orchester.

Vydal som niekoľko nosičov v úlohe skladateľa, producenta, interpreta, aranžéra pre rôznych sólistov, ale aj na svoje účely. Niekoľko rokov intenzívne spolupracujem s viacerými tuzemskými aj zahraničnými hudobníkmi, písal som pre rôzne typy obsadení. Momentálne pracujem na dokončení svojho dlhšie pripravovaného albumu s názvom Beauties Lavutari s početným nástrojovým obsadením a viacerými sólistami prevažne rómskeho pôvodu – aj za účasti Riša B. v úlohe scratchera.

Rišo: Na konci 80. rokov, keď končila totalita, som sa dostal cez staršieho brata k rôznym magnetofónovým páskam, kde bol rap dnes už považovaný za starú školu a pár funky kaziet (Grandmaster Flash, Kurtis Blow, Whodini, LL Cool J, Tone Loc, Cameo, Delegation, Imagination atď.). To bol môj prvý kontakt so skutočným hip-hopom.

V 90. rokoch prišiel hudobný program Yo! MTV Raps a ten som začal pravidelne sledovať a nahrávať na VHS. O pár rokov neskôr som sa zoznámil s Davidom zo Senca na streetballovom podujatí, ktoré sa konalo na Hviezdoslavovom námestí. Bol to prvý ročník v roku 1994 a na druhý rok sme tam už mali koncert, ale ešte pod názvom Genuine Gem (Ja, Kam? Čo?, W a Flava Jane, neskôr známa ako Čierna Mrcha).

V roku 1995 sme vydali pod týmto názvom demo – mixovanú kazetu Genuine Gem – Všetko je pravda, ktorú sme kompletne nahrali u Davida. A potom sme sa premenovali na Žužuletu a prišiel prvý Zvuk Ulice – a už to išlo. Tých info je naozaj veľmi veľa. Ako Žužuleta sme dali von dve EP platne a maxáč. Po roku 2000 som začal robiť sólové projekty a spolupracovať aj s rôznymi hudobníkmi.

Spoločné plány do budúcna? Vznikne Genéza 2?

Ľuboš: Aktuálne pracujeme na dvoch klipoch, prezentačných teaseroch, promo videách a pod. Snáď sa nám podarí začať aj s produkciou pokračovania Genézy.

Rišo: Koncerty. Budeme mať krst 19. 10. 2025 v DK Zrkadlový háj v Bratislave. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať, ale bolo by to určite fajn.

Čo práve počúvate mimo svojho albumu?

Ľuboš: Moderný jazz, vážnu hudbu, neo soul, folklorizmy a iné šmakociny…

Rišo: Ja zbieram platne, ale nakupujem aj CD alebo digitál. A rôzne – všetko, čo sa mi páči. Veľa jazzu, soul, funk, rock, rap – starý aj nový. Nezameriavam sa na jeden štýl. To, čo ma baví, to si kúpim. Každý štvrtok mám v Rádiu SiTy reláciu, ktorá sa volá HipHop Kultúra s Rišom. Tam sa dá vypočuť to, čo mám rád.